Štefan Pozdišovský

Written by spravca on 27/01/2017. Posted in Osobnosti

Pred 110–timi rokmi sa 23. decembra 1906 narodil Štefan Pozdišovský (Vörös) v Močenku pri Nitre Jánovi Vörösovi a Rozálii Blehovej ako tretie dieťa a prvorodený syn.

Do prvej triedy začal chodiť v roku 1913 a základnú školu skončil v roku 1918 a v tom istom roku začal študovať na gymnáziu v Trnave. Maturoval v roku 1927 na piaristickom gymnáziu v Nitre a potom začiatkom októbra začal študovať na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave dejepis a zemepis. Chodil aj na prednášky archeológie a dejiny umenia. Absolvoval v roku 1931.

Na základe vypísaného súbehu získal od 1. septembra 1939 systemizované miesto definitívneho profesora na štátnom gymnáziu v Trenčíne. Vyučoval dejepis a zemepis a neskôr aj národné hospodárstvo a umeleckú výchovu, a napriek subtílnej postave i telocvik.

Za kustóda Mestského múzea v Trenčíne ho vymenoval mešťanosta JUDr. Ján Zaťko 1. apríla 1940 už deväť mesiacov po príchode do Trenčína a napriek jeho maďarsky znejúcemu priezvisku Vörös. Toto priezvisko mu nejedenkrát v živote skomplikovalo život a preto sa veľmi potešil, keď sa mu v roku 1941 podarilo úradne si zmeniť priezvisko na Pozdišovský.

Pri svojej práci kustóda v Mestskom múzeu v Trenčíne spoznáva rektora Jozefa Braneckého. Po preradení na II. štátne gymnázium sa stávajú kolegami až do jeho odchodu z II. štátneho gymnázia 31. januára 1951. Na Jozefa Braneckého spomína vo svojom príspevku na konferencii venovanej 30-temu výročiu úmrtia Jozefa Braneckého.

Rektor Jozef Branecký mu odovzdal do úschovy nejeden vzácny kus zo svojej zbierky, o čom svedčia aj nasledovné potvrdenia.

Kustóda múzea v Trenčíne spomína Milan Vároš v knihe Stratené slovenské poklady 1 v kapitole Skvelý čin profesora Štefana Pozdišovského za záchranu barokových obrazov z obrazovej zbierky Ilešháziovcov.

Štefan Pozdišovský aj fotografoval – jeho záber z Matúšovej veže Trenčianskeho hradu na Čerešňový sad z roku 1955.

Dlhý čas sa venoval prekladu rímskeho nápisu na trenčianskej hradnej skale.

Prezimovalo tu nielen 855 vojakov II. pomocnej légie, ako vyplýva z doteraz uznávaného, podľa profesora Štefana Pozdišovského však nepresného prekladu, ale podľa neho minimálne aj jedna légia.

Aj začiatkom roka 1992 v mesačníku Považie uvádza toto znenie:

VÍŤAZSTVU CISÁROV, VOJSKA,
KTORÉ SA USADILO PRI LAUGARÍCIU (a)
OSEMSTO PÄŤDESIATICH PIATICH
VOJAKOV II. LÉGIE DAL ZHOTOVIŤ MAXIMIÁNUS,
LEGÁT II. POMOCNEJ LÉGIE

Podľa profesora Pozdišovského je toto doslovný preklad celého nápisu bez toho, aby sa čosi k nemu pridalo, alebo z neho ubralo. Je jednoduchý, ucelený, logicky správny a stručne vystihujúci vojenskú udalosť na Považí. Stopy po rímskom tábore sa hľadali na hradnej skale a v Čerešňovom sade, ktorých sa osobne zúčastnil aj profesor Pozdišovský v roku 1957,

ako aj pod Skalkou, zatiaľ však bezúspešne.

O numizmatické zbierky múzea sa postupne ako kustódi starali: Jozef Mádl, Dr. Ján Mjartan, prof. Štefan Rakovský a hlavne profesor Štefan Pozdišovský (od 1. 4. 1940 až do odchodu do dôchodku v roku 1972). Práve on založil osobitný numizmatický inventár a zapísal doň 17664 položiek, ktoré aj bližšie identifikoval. Bol to práve on, ktorý vo vlastivednom krúžku múzea vzbudil záujem o numizmatiku a tak 24. 5. 1969 sa vytvorila Numizmatická sekcia Vlastivedného krúžku Trenčianskeho múzea. Vedúcim sa stal Mgr. Ladislav Jambor a členmi JUDr. Vojtech Čelko, PhDr. Milan Šišmiš, pán František Fusek a profesor Štefan Pozdišovský, ktorý bol aj prvým prednášateľom a poradcom.

Za necelý rok 19. apríla 1970 sa v Trenčíne zišlo viac ako 20 záujemcov o numizmatiku z celého okresu a za prítomnosti predsedu Slovenského výboru Numizmatickej spoločnosti československej JUDr. Františka Szathmáryho založili krúžok Numizmatickej spoločnosti československej, pobočky v Bratislave. Predsedom sa stal Mgr. Ladislav Jambor, podpredsedom profesor Štefan Pozdišovský, pokladníkom František Fusek, revízorom JUDr. Vojtech Čelko a členmi výboru PhDr. Milan Šišmiš a Dr. Bohuš Klein. Tento dátum možno označiť za začiatok organizovanej numizmatiky v Trenčíne. Sídlom pobočky bolo najprv Trenčianske múzeum, neskôr Okresné pedagogické stredisko a od roku 1990 je to Dom armády SR dnes Posádkový klub v Trenčíne. NSČs bola v rokoch 1970 – 71 v zmysle federálneho usporiadania republiky tiež federalizovaná. Dňa 17. mája 1970 sa z nej vytvorila Slovenská numizmatická spoločnosť (SNS) a v Českej republike dňa 7. marca 1971 ČNS.

Krúžok ďalej pracoval a početne rástol pod novým názvom až do apríla 1976, keď sa z neho vytvorila samostatná pobočka SNS v Bratislave. Pobočka už od svojho založenia  prejavovala vysokú aktivitu a životaschopnosť najmä zásluhou Mgr. L. Jambora a členov výboru: profesora Štefana Pozdišovského a pána F. Fuseka, ktorý organizoval prvé aukcie pobočky.

Pobočka mala od začiatku veľmi dobrú spoluprácu s orgánmi verejnej a štátnej správy v Trenčíne, s Trenčianskym múzeom, Štátnym archívom Bratislava, pobočkou v Trenčíne, Štátnym archívom v Bytči, Topoľčanoch a aj so školami. Počet členov pobočky rýchlo rástol a kulminoval v roku 1986, keď bolo v pobočke organizovaných 184 riadnych členov a 10 čakateľov na členstvo. Politické zmeny po roku 1989 pozitívne, ale i negatívne ovplyvnili aj oblasť numizmatiky a život pobočky. Čo spôsobilo pokles jej členov.

Bol iniciátorom postavenia pamätníka na mieste kurucko – cisárskej bitky z roku 1708 pri Trenčianskej Turnej – Hámroch.

Profesor Štefan Pozdišovský dostal v máji 1991 od ministra kultúry Cenu Andreja Kmeťa.

V knižnici Trenčianskeho múzea v Trenčíne nájdete o jeho životnej ceste publikáciu, ktorú o ňom v roku 2002 napísala PhDr. Janka Karlíková.

Profesor Štefan Pozdišovský ešte v roku 2003 vydal publikáciu o trenčianskom kostolíku svätej Anny.

Jeho vďační bývalí študenti mu pripravili 15. decembra 2006 v refektári Piaristického gymnázia Jozefa Braneckého v Trenčíne oslavu pri príležitosti stého výročia jeho narodenia. Nielen mňa oslávenec prekvapil pri poďakovaní prítomným. Mohli sme mu len v kútiku duše závidieť, ako v jeho veku dokázal plynule a kultivovane formulovať svoje myšlienky.

Vážený pán profesor, spomíname na Vás len v najlepšom, a ďakujeme za všetko, čo sme sa od Vás naučili

Share Button