Vojtech Čelko

Written by spravca on 18/01/2014. Posted in Osobnosti

JUDr. Vojtech Čelko

Dr. Vojtech Čelko pochádzal z hornouhorskej džentríckej rodiny, ktorá bola nobilitovaná v roku 1559 Ferdinandom I. Habsburským za účasť v boji proti Turkom. Prvý Čelko, ktorý získal tento predikát ´de Cselkolehota (z Čelkovej Lehoty pri Považskej Bystrici ), sa volal Juraj. Práve časť rodiny predkov Dr. Vojtecha Čelku sa odtiaľ presťahovala na Kysuce do Kysuckého Nového Mesta, odtiaľ kroky ich rodiny viedli do Trenčína.

Dr. Vojtech Čelko sa narodil 3.novembra 1916 v Trenčíne v rodine právnika Dr. Alexiusa Čelka, ktorý pracoval na župnom úrade v Trenčíne a neskôr prešiel do Bratislavy na krajinský úrad. Spolupracoval ako ministerský radca s Jankom Jesenským, ktorý ho aj opísal v románe Demokrati. Na krajinskom úrade bol ministerským radcom. Po prijatí zákona o autonómii Slovenskej krajiny, v následných voľbách do snemu a voľbách jeho funkcionárov stal sa predsedom kabinetnej rady Slovenského snemu. Bol tiež zapisovateľom a tajomníkom Martina Sokola, ktorý bol predsedom snemu. V roku 1948 bol penzionovaný. Jeho matka Ilona Kubiczová bola dcérou trenčianskeho mešťanostu Kubiczu, po ktorom bola v minulosti pomenovaná jedna z ulíc Trenčína.

V rodine bol mladý Vojtech vedený k túžbe po vzdelaní, k dodržovaniu tradícií a k slušnosti. Od mladého veku sa venoval skautingu, ktorý mal nemalý vplyv na formovanie jeho osobnosti. Neskôr ako skautský vodca vyznával tieto ideály. Ľudovú školu navštevoval v Trenčíne, bola to židovská škola, ktorá bola v tom období najkvalitnejšia. Jeho spolužiakom v škole, nie v triede, bol Vojtech Zamarovský, ktorý bol o tri roky mladší. Vždy sa k sebe hlásili, po celú dobu života. Na gymnáziu maturoval v Bratislave. Jeho spolužiakom z maturitnej triedy bol František Dibarbora. Po maturite sa zapísal na Právnickú fakultu Univerzity Komenského. V školskom roku 1937/1938 študoval dejiny umenia v Mníchove. Neskôr pokračoval opäť v štúdiu na právnickej fakulte a v roku 1943 bol promovaný a bol mu udelený titul JUDr. Už počas štúdia viedol podnik v Trenčíne, bola to tlačiareň s predajňou papiernictva a darčekových predmetov. Firma bola známa pod menom „Dr. Vojtech Čelko a spol.“, tiež mal zastúpenie nemeckej porcelánky Rosenthal a maďarskej porcelánky Herend. Firmu kúpil od Leopolda Gansela, ktorý sa v roku 1939 odsťahoval do Palestíny. Počas vojny splácal dlh jeho synovi, ktorý sa z rasových dôvodov schovával v Maďarsku v Budapešti. Po vojne pokračoval v splácaní a splatil celý dlh bezo zvyšku, taká je pravda. Neskôr popri zamestnaní pokračoval v štúdiu za komerčného inžiniera, ale okolnosti spôsobili, že štúdium nedokončil. Motiváciou pre jeho štúdium bolo jeho profesionálne zameranie.

Krátko po promóciách, pri oddychovom pobyte vo Vysokých Tatrách, stretol mladý právnik sympatickú slečnu Beatrix Pospíšilovú, ku ktorej od počiatku cítil sympatie, ktoré boli obojstranné. V tom čase bola mladá Beatrix zapojená do odbojovej činnosti, aj tu našla podporu u Vojtecha, ktorý pod vplyvom skautského ducha tiež pomohol viacerým židovským spolužiakom a priateľom.

Tesne po skončení vojny sa zosobášili na úrade, no s niekoľkomesačným odstupom sa konal druhý sobáš, spečatený kňazským požehnaním. Z manželstva sa im narodili traja synovia, ktorí po rodičoch zdedili ctižiadosť k získaniu vzdelania a rešpektovania tradícií. Najstarší syn Vojtech tu prítomný vyštudoval históriu,  prostredný Juraj a najmladší Maroš sú lekármi.

V roku 1948 bol jeho podnik znárodnený, potom tu pracoval ako vedúci svojho znárodneného podniku, neskôr ako robotník – typograf. Až do znárodnenia splácal pôžičku, ktorú si zobral na nákup nových strojov do tlačiarne. Hoci už podnik nevlastnil, dlh musel splatiť celý, inak by mu boli vzali rodinný dom. Z uvedených dôvodov bol nútený predať časť filatelistickej zbierky a zvyšok dlhu zaplatiť. Podľa vtedajších platných smerníc nemohol o rok neskôr pracovať ani v tejto pozícii vo svojom podniku, jedinou možnosťou boli Ostravské bane alebo HUKO (Hutný kombinát Košice, neskoršie Východoslovenské železiarne). Vzhľadom na jeho zdravotný stav, mal vredovú chorobu žalúdka a práca v bani , alebo pri vysokej peci bola by znamenala jeho koniec. Vtedy preukázal osobnú statočnosť  MUDr. Petrovič, ktorý ho rok ponechal ako práceneschopného i napriek tomu, že z vtedajších orgánov okresného výboru strany ho nútili k uschopneniu. Na radu jedného zo svojich priateľov, ktorý vedel o jeho záujme o fotografovanie, mu odporučil, aby si urobil príslušné odborné kurzy a ďalšie potrebné vzdelanie na pozíciu röntgenového laboranta, ktoré neskôr úspešne absolvoval a odvtedy bol zamestnaný v trenčianskom OUNZ až do odchodu na starobný dôchodok. Na dôchodku prevažnú väčšinu času venoval filatelistike. Po prepuknutí choroby mu filatelistika pomáhala prekonať útrapy choroby. Sám som s ním filatelizoval necelé dva týždne pred smrťou. Zomrel 4. apríla 1989 v Trenčíne, kde je aj pochovaný.

Pán Dr. Vojtech Čelko sa od útlej mladosti venoval filatelistike. Bol členom viacerých filatelistických spolkov. Najskôr v Bratislave a od roku 1945 v Trenčíne. Vystavoval na Slovenskej celoštátnej filatelistickej výstave v Bratislave roku 1942, kde získal aj ocenenie. Od tej doby vystavoval pravidelne. Po roku 1948 bola obmedzená spolková činnosť, preto sa filatelistika začala realizovať formou krúžkov pri podnikoch a inštitúciách. V Trenčíne bol pôvodne filatelistický krúžok pri OUNZ, v ktorom pracoval aj Dr. Vojtech Čelko a druhý bol pri Vojenskom okruhu. Koncom päťdesiatych rokoch pracoval s mládežou, ako vedúci filatelistického krúžku v Dome pionierov a mládeže, v čom neskôr pokračoval jeho najstarší syn. Viac ako 20 rokov bol predsedom klubu filatelistov v Trenčíne, ktorý zakladal. Od roku 1965 do roku 1968 bol aktivistom ZČSF pre Považie. Po vzniku Slovenského zväzu filatelistov v roku 1969 až do roku 1984 bol členom UV ZSF, UV ZČSF, prípadne revíznych komisií, a neskôr ako juriman. Aktívne sa podieľal na práci Zs KV ZSF, pracoval vo viacerých odborných komisiách. Na funkciu predsedu klubu filatelistov v Trenčíne abdikoval až po ochorení po viac ako po 20-tich rokoch. K spoluzakladateľom klubu patrili aj Ernest Tesár, Vladimír Chovan, Ladislav Gáťa, Boris Mazanov, Arnold Preisler, Anton Malý, Pavol Mažár, pán Séni a ďalší. Po krátkom čase sa stretol s pánom Mgr. Ladislavom Jamborom, toto stretnutie malo značný význam pre filatelistickú a numizmatickú obec. Mgr. Ladislav Jambor sa stal na dlhé obdobie podpredsedom klubu filatelistov a predsedom trenčianskej pobočky SNS a Dr. Vojtech Čelko sa stal podpredsedom Trenčianskej pobočky SNS v Trenčíne. Toto obdobie bolo veľmi prospešné pre trenčianske kluby a celú trenčiansku, ako aj slovenskú a možno povedať aj československú zberateľskú verejnosť. Dr. Vojtech Čelko bol zberateľom teritoriálnym, ale aj námetovým, zaujímal sa o poštovú históriu, dejiny Trenčína a dejiny umenia. Vystavoval na viacerých významných výstavách doma a v zahraničí. Jeho exponáty z odboru poštovej histórie, teritoriálnej filatélie, ako aj námetové exponáty, získali vysoké ohodnotenie na domácich a zahraničných výstavách. Vybudoval viaceré zbierky, ako Rusko a začiatok ZSSR, Maďarsko, Nórsko, Rakúsko, Poľsko, Československo ako celok, Prvú Trenčiansku filatelistickú výstavu, Uhorskú poštu, Druhú svetovú vojnu a mnoho iných exponátov.

Za prácu pre rozvoj  filatelie získal mnohé ocenenia. Bol nositeľom titulu Zaslúžilý pracovník vo filatelii, čestného odznaku ZSF. Od roku 1984 bol členom čestného výboru ZSF.

Vlastnil obsiahlu knižnicu, ktorej podstatná časť po smrti pani Beatrix Čelkovej na základe rozhodnutia  synov, bola darovaná Krajskej knižnici Michala Rešetku v Trenčíne.

Dr. Vojtech Čelko bol významnou autoritou aj v numizmatike. Stál pri zrode Trenčianskej pobočky SNS. Pred vznikom Trenčianskej pobočky bol jediným organizovaným numizmatikom v Trenčíne, organizovaný bol v Prahe od roku 1952, odkiaľ dostával mince a odtiaľto boli distribuované aj kremnické razby. Veľmi dobre poznal mincovníctvo Rakúsko-uhorskej monarchie, Nemecka, Švajčiarska a, samozrejme, aj Československa, ako celku. Poznal dobre dukátové razby a dobre sa orientoval v klasickej faleristike a notafílii. Do knižnice pobočky SNS v Trenčíne venoval dvoj zväzkové dielo, s jeho vlastnoručným venovaním a podpisom, ktoré je v pobočkovom archíve dodnes.

Share Button